Šťastné a Veselé Vianoce!

         Nebudem Vám dnes priať bohatého Ježiška a veľa darčekov, verím že to všetko materiálne čo si kto želal si pod stromčekom aj nájde.Veď na Vianoce sú všetci štedrí, stoly sa prehýbajú jedlom. Želám Vám, aby ste strávili najkrajšie sviatky v roku s milovanými ľuďmi. A je jedno kde. S tými, s ktorými nemôžme dnes byť a veľmi by sme si to želali tiež, pretože sú stále s nami v našom srdci aj keď sa na nás nemôžu dnes usmiať a pohladiť nás. Prajem si nech sú ľudia k sebe milší a vážia si jeden druhého po celý rok, nie len vtedy keď v kalendári svieti posledná 24. v roku. Aby ľudia začali merať jeden druhého nie podľa toho čo má, ale aký je. Aby sme dokázali prekonávať všetky prekážky, ktoré nám život prináša, lebo ešte ich bude veľa. Aby sme si vedeli nájsť aj v tom zlom niečo dobré, čo nám dodá silu a posunie nás dopredu. Aj zlá skúsenosť je skúsenosť. Aby sme snívali a verili, že sny sa plnia. Mali ciele a žiadna prekážka nám nezabránila dosiahnuť ich. Aby sme sa nebáli zatvoriť dvere pred niečím, čo nás oberá o energiu. Aby sme sa nebáli niečo stratiť, veď môžme získať niečo iné. Aby sme nezávideli a nesúdili, lebo netušíme akou cestou ktorý človek prechádza a prečo robí to, čo robí. Želám si, aby neexistovali choroby a aby bol každý zdravý. Áno je to dookola omielaná veta, že zdravie je najdôležitejšie, no má niečo do seba. To si človek uvedomí až vtedy, keď sa ho to bytnostne dotýka. Aby sme sa vedeli tešiť aj z maličkosti a naučili sa ďakovať aj za to málo, čo niekto pre nás robí. A predovšetkým Vám všetkým prajem veľa lásky, v akejkoľvek podobe. Žena a muž, muž a muž, matka a dcéra, sestra a brat... aby sme milovali celým srdcom, lebo bez lásky by bol náš život určite prázdny. Aby sme sa nebáli povedať človeku, že ho máme radi. Nič to nestojí a poteší to, možno viac ako darček na poslednú chvíľu kúpený v neďalekom nákupnom centre. Tak ju rozdávajme a ona sa nám vráti! Všetkým prajem krásny a magický deň, plný nezabudnuteľných momentov. 

S láskou,

Adriana ♥

Beautiful Krakow!

Ahojte.

Už to tu máme zas, ako každý rok. Prvý sneh, chrípka, skúšky, tma o 4. Ani neviem ako plynú dni, tie posledné som venovala škole. V sobotu som však absolvovala výlet do predvianočného poľského Krakowa, kde sa mi napriek mojej chorobe veľmi páčilo. Nachádza sa tu niekoľko pôsobivých historických pamiatok ako je korunovačný hrad Wawel, najväčšie stredoveké európske námestie, či prepracovaný Mariánsky kostol. K tomu obrovské nákupné centrum, z ktorého som si odniesla tašku oblečenia, ktorá ma bude čakať pod stromčekom a v ruke praclík a grzaniec (punč). Keď sme odchádzali začalo nádherné snežiť, také tie obrovské snehové vločky, na vysvietenom námestí plnom smiechu to bola neopísateľné atmosféra.

Boli ste niekedy v Krakowe? 

Kde chodievate na vianočné trhy a čo máte najradšej?

Prajem krásny zvyšok večera, 

Adriana

Act like woman, think like a man.

Ahojte všetci!
Dnes ma po čase chytila taká tá moja občasná filozofická náladička. Tak sa podelím.

Žena. Opak muža. Jing pre jang. Aké vlastne sme? Rovnaké, no zároveň každá iná. Večne nespokojné? Uplakané? Mrzuté? Náladové? Panovačné? Nerozhodné? Vzťahovačné? Veselé? Usmievavé? Cieľavedomé? Bezstarostné? Pobláznené? Aj také vieme byť, keď na to máme dôvod a nič nás neťaží.

Občas máme v hlave poriadny zmätok. To musím priznať. Radi sa rozprávame. (Siahodlhé debaty o všetkom, no zároveň o ničom). Radi počúvame aké sme úžasné , a neznášame zvuk slov, ktoré značia, že sme zlyhali. Každá chce byť princezná, ktorá žije vo veľkom zámku, po boku najkrajšieho a najudatnejšieho princa široko ďaleko. Takú víziu máme už od malička. Každá sa chceme páčiť. Samej sebe, no najmä opačnému pohlaviu. Bez ktorého byť nevieme. Aj keď nadávame, kričíme a ľutujeme sa, aké sme vlastne chudinky nešťastné. Často krát vidíme veci černejšie než sú, alebo v opačnom prípade máme pred očami veľký oblak, ktorý nám zabraňuje vidieť veci evidentnejšie než čokoľvek iné. Vieme sa smiať na plné ústa a v zápätí sa rozplakať. Často riešime zbytočnosti. Rozoberať, rozoberať.. to je naše. Všetko chceme analyzovať do hĺbky. Pamätáme si každé slovo, každú vetu. Potom sme schopné nad ňou ešte týždeň rozmýšľať a hľadať všetky možné skutočnosti, ktoré mohli spôsobiť, že ten dotyčný tú vetu povedal. (Pri tom bola pre neho bezvýznamná a v zápätí ako dopovedal posledné slovo, navždy opustila jeho myseľ). Už len z vlastnej skúsenosti viem, že keby som z mojich myšlienok mala vytvoriť krátky film, bolo by to poriadne paranormal aktivity. Veci (najmä tie od opačného pohlavia), ktoré sú povedané na rovinu, bez veškerých emócií, metafor a okolkov (ktoré my veľmi často využívame, neviem prečo, uprednostňujeme rozvité vety pred tými holými a asi nám to potom príde také dramatickejšie) sa nám často zdajú príliš bezcitné a surové. Aj keď sú veľavravné. Niekedy si spôsobujeme zbytočné problémy, hľadáme chyby aj tam kde nie sú a následne sa trápime. Ťaháme za nesprávny koniec. Lebo stále máme v hlave tú dokonalú dokonalosť. Ale nič nie je dokonalé a tak nám ostáva sa zmieriť aj s chybami, veď človek si zvykne na všetko. Občas je ale toho už veľa a keď si uvedomíme, že sme vybočili z cesty a už nekráčame po tej, ktorú sme si zvolili, lebo sme verili, že je tá správna, mali by sme začať pozorne sledovať značky. A veriť, že nás dovedú presne do cieľa. 

Ako trávite dnešné popoludnie vy?

Videli ste v poslednej dobre nejaký dobrý film, ktorý sa oplatí pozrieť? 

Budem rada ak sa so mnou podelíte o Vaše typy.

Krásny zvyšok večera. 

Adriana

Swing time!

Ahojte!

Už si poriadne ani nepamätám kedy som sem naposledy niečo pridala. Ako začala škola, z každej strany sa na mňa valia povinnosti a tak ani neviem ako plynie čas. Toho voľného je však čoraz menej. Seminárky, písomky, sedenie na prednáškach... Ale to asi poznáte. Aby som však nebola taká pesimistická, vysoká škola prináša predsa len aj pekné zážitky. Jednou milou spomienkou, ktorá mi zostane na vysokú školu budú určite aj tohtoročné Beánie v štýle Swingu. Myslím, že sme sa dobre zabávali aj napriek predchádzajúcim nepríjemnostiam a nespokojnosti s rozpadnutým účesom a podobnými, v konečnom dôsledku, nie až tak podstatnými vecami. Ale človek tvor večne nespokojný, všakže. Tu je pár fotiek! :)

Zúčastnili ste sa v poslednej dobe na podobnej spoločenskej akcii? 

Krásny večer a úspešný týždeň!

Adriana

Time for accessories - golden fever!

Krásne sobotné popoludnie všetkým!

Určite ste si všimli, že v poslednom čase sa trend masívnych zlatých šperkov veľmi rozšíril. Populárne sú predovšetkým hrubé zlaté reťaze, pôvodne nazývané ID-chains. To sú tie s masívnym zlatým plieškom uprostred, ako môžete vidieť na fotke nižšie. Spopularizovala ich najmä značka Céline, no odvtedy sa objavili v kolekciách viacerých významných módnych domov a postupne sa dostali aj do ponuky dostupnejších reťazcov. Často sa tiež zvyknú objavovať na street-style fotkách celebrít či modeliek a aj počas týždňov módy to bol jeden z top doplnkov. Tento jednoduchý, no pritom výrazný a neprehliadnuteľný šperk sa veľmi dobre kombinuje a pristane jednoduchým black and white outfitom, ako aj sofistikovanejším kombináciám. Inšpiráciu na to s čím tento jedinečný kúsok skombinovať  prinášajú rôzny módny blogeri, v šatníku ktorých sa zlatá reťaz vyskytuje pomerne často.  Najdôležitejším pravidlom ale stále zostáva ´Neprekombinovať!´ Keď  už teda zvolíte podobnú reťaz, pridajte maximálne tak jemné zlaté náušnice a nič viac aby celok nepôsobil prekombinovane až gýčovo. Tak neváhajte, zaobstarajte si ju aj vy a buďte trendsetteri! Inšpiráciu na zlaté doplnky, najmä však veľmi pekné obrúčky, nájdete tu http://www.svadobneobrucky.com/

Páčia sa Vám zlaté doplnky? Alebo uprednostňujete skôr striebornú klasiku? 

Krásny zvyšok soboty!

Adriana

Let me think about it.

Znovu tu máme jeseň. Pre väčšinu ľudí pochmúrnu, chladnú a smutnú. Začíname cítiť zimu, lezúcu až do kostí. Ráno nás budí dážď, ktorý klepká na okno a nám sa nechce robiť vôbec nič. Jeseň je už raz taká. Nevyspytateľná a plná nostalgických spomienok na horúce leto. Ja ju mám však rada, ale to som už spomínala viackrát. Jeseň vie byť aj pestrá, farebná , so slnkom síce zubatým, no predsa. Toto obdobie má pre mňa každoročne zvláštne čaro. Neviem, čím to je, ale vo vzduchu vždy cítim niečo magické. Všetko je intenzívnejšie, všetko je jednoducho VIAC.  Viac premýšľam. O veciach, aké sú , či sú správne a či nie. Či kráčam po tej správnej ceste. O tom, či neprehliadam nejaké značky, ktoré by moje kroky mohli doviezť do úplne iného cieľa. Viac snívam a predstavujem si. Svoju budúcnosť, svoj život. Dúfam (verím). Dúfam v lepší zajtrajšok a v to, že všetky tie sny a predstavy sa raz naplnia. Že budem šťastná. Dúfam, že dobrým ľuďom sa nebudú diať zlé veci a spravodlivosť si raz všetkých nájde a zúčtuje sa s nimi. Taktiež dúfam v to, že ľudia nebudú jeden druhého klamať, podvádzať, ubližovať si. Dúfam v to, že si začneme vážiť to, čo máme. Lebo nič nie je samozrejmosť. To, čo sme mali dnes, zajtra môžme navždy  stratiť. Milujem. Všetkých tých ľudí, bez ktorých si neviem predstaviť svoj život. Ktorí po tej ceste kráčajú so mnou. Niektorí už večnosť, iní sotva chvíľu. Nie je ich veľa, no o to väčšiu cenu pre mňa majú. Tí, ktorí so mnou plačú a o pár minút hurónsky smejú. Tí, korí sú úprimní a dokážu ma usmerniť. Vynadať mi, tí korí sa snažia otvoriť mi oči vždy, keď sa o mňa boja. Lebo im na mne záleží. Nikdy si nemôžem byť istá tým, ako dlho kto z nich v mojom živote zostane. No každý, či už tu bude so mnou týždeň alebo do konca môjho života, či tohto sveta, mi niečo dáva. Spomínam. Na to, čo bolo. Na ľudí, ktorých mi život vzal a už nikdy nikto nevráti späť. Na tých, ktorí sú v mojom srdci stále so mnou a zhora na mňa dávajú pozor. Spomínam na chvíle, kedy som smútila. Je jedno, aký bol dôvod. Na chvíle, ktoré ma poučili, posilnili a hlavne posunuli dopredu. Na chvíle kedy som bola šťastná. Na zlé sa časom zabúda a stáva sa matnejším, ale tie krásne momenty, ktoré som prežila zostávajú stále úplne jasné. A vďačím. Osudu, vyšším silám aj celému vesmíru. Za to všetko čo mám. Za príležitosti a šance, ktoré mi život prináša. Za každý jeden deň, kedy sa ráno prebudím. Či už zlý, alebo dobrý. Za každý úsmev na tvári mojich blízkych. Za lásku, ktorú dostávam. Lásku v každej podobe. Lebo už od vzniku ľudstva platí, že žiadny človek, aj keď by mal všetko na svete nemôže byť šťastný bez lásky.

  

Fotošúting v historickom centre nášho krásneho mesta Banskej Bystrice s jedným z mojich najmilších Simonkou 

Backstage

 Keď máme problémy s dáždnikom ;)

 Keď kontrolujem, v akom stave je môj nový kamko v strede čela (Do you know what I mean? )

 Keď máme nohy ako vojaci po WW II. 

Keď sa niekto "huste" tvári 

Dúfam, že dnešný post sa Vám či už po vizuálnej, tak po obsahovej stránke páči.

Tým,  ktorí ešte nespia pekný zvyšok utorku a ostatným úspešnú stredu.

Adriana

Vyhlásenie Giveaway + Outfit post

Krásne ráno všetkým!

Tak a opäť tu máme september, leto sa s nami pomaly lúči a vraciame sa do školy. Na základnú, strednú a čoskoro aj na vysokú. Mňa čakajú ešte dva týždne voľna, ktoré sa budem snažiť užiť si čo najviac. Tým, ktorí sa dnes vrátili do školských lavíc prajem čo najlepší štart, nech vykročia tou správnou nohou. :)

Dnes som vybrala výhercu Giveaway, ktorým sa stala Bé Há. Gratulujem! Tentokrát som sa rozhodla losovať klasickým spôsobom - lístočky, pohárik. Výhercu budem kontaktovať a na balíček sa môže tešiť v priebehu tohoto týždňa.

 A teraz outfit. Ako každý rok, posledný augustový týždeň, sme aj tentokrát oslavovali starkine narodeniny. Grilovačka, vínko a dobrá nálada v kruhu rodiny. Zmenu prostredia a relatívne pekné počasie som využila aj na to, aby sme spolu so sestrou, ako zvyčajne, urobili pár fotiek. Tu je výsledok. Hlavným prvkom, ktorý v tomto outfite figuruje, sú žlté tašky z Terranovi. Vidím v nich však aj využitie ako tričko k slimovým rifliam. 

1.Varianta šaty

2.Varianta tričko 

Prajem krásny a úspešný týždeň!

Adriana